Sused, mladý človek pred tridsiatkou, sa rozhodol záhradníčiť. Priženil sa na dedinu, elán a chuť mu nechýbala. Má pri dome riadny kus záhrady, skôr rolu, neoplotenú. Povedal som mu pred dvoma rokmi: „Ale mali by ste si to ohradiť…Nebudete mať z toho nič.“ Pozdĺž jeho neoplotenej záhrady je totiž cesta. Chodia po nej miestni obyvatelia, prevažne novoprisťahovalci, teda nie starousadlíci z dediny. Mal som sám už nejaké zlé skúsenosti s niektorými ľuďmi kvôli tomu, že záhradníčim, napriek tomu, že náš pozemok je oplotený. Sused, mladý človek, majúci ideály o ľudskom dobre, slušnosti a ohľaduplnosti, sa na moje reči iba usmial. Moje pochybnosti o ľudskej zlobe odmietol. Záhradu pooral, na jar vysadil zeleninu, stromky. Tešil som sa spolu s ním, prial som mu tú radosť a ten pocit spokojnosti, že niečo dokázal. Vytriezvenie prišlo v lete. Čo nasadil, to mu po dozretí zmizlo…Priznal sa mi po čase, že podcenil situáciu a že som mal pravdu s tou potrebou plota. Pritom ľudia, ktorí túto škodu spôsobili, nepochádzali z iného svetadielu, z Afriky, Ázie, či Tramtárie. Nie, boli to občania Slovenska, ALE: Neboli to pôvodní, dlhoroční obyvatelia z našej obce, z našej komunity. Kultúry by sme mali mať teda rovnaké, ale napriek tomu sa správali ako vandali a popreli zásady slušného ľudského správania. Ešte sa s nami nezžili. A pritom by sme ich mohli pomenovať ako „našich“…Sused po tom sklamaní rezignoval a záhrada, resp. roľa pustne. Aj mne je to veľmi ľúto. A pritom by to vyriešil veľmi zásadne jeden plot. Plot, ktorý by jasne určil hranice jeho majetku a vytvoril by prekážku, zabraňujúcu k jeho narušovaniu….Ale vedenie obce má v súčasnosti výhrady ku stavbe plota, vraj to nekorešponduje s územným plánom. Človek a ochrana jeho majetku musí ustúpiť pred plánmi úradníkov…Nepripomína Vám to niečo? Nenachádzate tam podobu s niečím, čo je oveľa, oveľa väčšie?
Ešte jeden príklad?
Nech sa páči:
Keď sa potápal Titanic, ženy a deti boli naložené na záchranné člny. Mnohí z nešťastníkov, ktorí sa na člny nedostali, sa snažili dostať sa do plných člnov. Preťažené člny sa potopili, zahynuli všetci, aj tí, ktorí v člne sedeli, aj tí, ktorí preťaženie člna spôsobili. Prežili iba posádky tých člnov, ktoré sa z miesta nešťastia stihli vzdialiť, mnohokrát aj za cenu, že udierali po hlavách a rukách tých, ktorí sa do člnov snažili z vody ešte dostať… Je to kruté, ale je to tak.
Otázka znie, či je naozaj také zlé, sebecké, nehumánne a bezohľadné chrániť si svoj vlastný majetok (a tým aj určitý komfort pre svojich blízkych), často krát nadobudnutý prácou mnohých predchádzajúcich generácií, plotom? Tí, pred ktorými nás má plot chrániť, totiž pojmy ako ohľaduplnosť, slušnosť a úcta nepoznajú.
A druhá otázka znie, či by niekto z Vás obetoval život svojich blízkych, svojej rodiny, len preto, aby v mene humanizmu nabral do plne obsadeného člna ku svojej rodine ešte ďalších, topiacich sa ľudí…? Odpovedajte si každý sám v sebe…Životy koho sú pre Vás prvoradé? V člne Slovenska je okrem mojej a Vašich rodín aj takmer pol milióna ďalších občanov, ktorých nazývame neprispôsobivými. Terorizujú okolie a neustále majú požiadavky a nároky. Už niekoľko generácií sa väčšina z nich ničím nepodieľala na tvorbe hodnôt pre túto spoločnosť. Napriek tomu sa táto spoločnosť o nich stará. Nevedia sa o seba postarať, tak ich život platíme my ostatní z našich daní. A pritom dúfame, že tým oddialime čas, kedy nám prerastú cez hlavu a začnú bezohľadne a nedočkavo preliezať naše ploty… Naozaj je potrebné nakladať do člna ďalších, možno podobných ľudí? Ste všetci presvedčení o tom, že náš čln sa nikdy nepotopí?
V biblii sa hovorí o podobenstvách. Aj moje slová treba chápať tak… A dúfam, že ste ich takto aj pochopili.