Včera ulovil svojho prvého škorca. Potešil ma, pochválil som ho, poďakoval sa mu a prisľúbil som mu, že za tento čin ho budem opatrovať až do konca jeho života.
Murka som našiel pred asi dvoma mesiacmi na kraji cesty z Nového Mesta nad Váhom. Bolo to ešte mačiatko, do dvoch dlaní. Nemal ani kilo. Niekto ho asi vyhodil z auta a zároveň ho nejaké auto riadne zranilo. Sedel na krajnici cesty ako sfinga a čakal. Nepohnute. Asi na mňa. Za Novým Mestom na prvom možnom mieste som otočil auto a vrátil som sa po neho. Reku, buď Ťa dám do poriadku a budeš žiť, alebo alebo… Invalidný vozík Ti však v žiadnom prípade kupovať nemienim. Veterinár u nás doma mi však povedal, že kocúr ma veľkú vôľu žiť, dal mu protizápalovú injekciu a kocúrik ostal u nás. Mal stiahnutú kožu z vnútra pravej zadne nožičky až do mäsa a na ľavú zadnú kríval. Ale vylízal sa z toho, krivkanie sa stále objavuje, ale kožu si sám stiahol lízaním až po miesto odtrhnutia. Zrástlo sa mu to veľmi pekne. Známi mi vraveli, daj ho vykastrovať, budeš mať pokoj. Lebo inak sa Ti bude túlať. Ale moja polovička a moja mama jednoznačne povedali, že kocúr je preto kocúr, lebo je kocúr. Žiadne ďalšie mrzačenie nebude. Takže žiadna politická korektnosť, veci treba pomenovať tak, ako sú. Kocúr je skrátka chlap. A ako taký má za úlohu loviť, čo príde a túlať sa, keď sa mu chce, má to predsa v génoch. Veď ako potom k tomu prídu mačky v iných dvoroch, keby im nikto nemňaukal za plotom? A ešte k tomu túžobne? To by potom celé zdravé nezdegenerované mačacie plemeno vymrelo a to by sme vari chceli? Nestačí, že podľa plánov Bruselu budú v budúcnosti multikultúrne degenerovať naši potomkovia? Bol som rád, že moje ženy zdieľajú moje názory. Takže kocúr rastie ako slobodná osobnosť, je hravý, prítulný, veľmi živý. A vďačný. Naše slniečko, náš malý cucáčik. A včera sa mi odvďačil. Chytil škorca. Prvého a verím, že nie posledného. So škorcami máme v posledných rokoch problémy. Súťažíme spolu v rýchlostnom zbere. Spolu s nami oberajú ríbezle, jahody, čerešne, višne, nestačia im už červíky v tráve na dvore, ani v záhrade. A v jeseni sa stalo pravidlom, že z modrého hrozna sa už nenajeme. Tie čierne mrchy sa neboja ničoho, vlezú aj pod sieťku, žnú, čo nesiali, iba v húfoch prídu a nehanebne berú. (Niečo mi to pripomína, len si neviem spomenúť, že čo… Aj Vám?) Neviem, či aj škorce sú zákonom chránené, alebo nie, ale kocúr to vyriešil po svojom. Jednoznačne. Nečakal na žiadne uznesenie z európskeho summitu. Urobil to tak, ako sa to vždy robilo a ako to bolo vždy aj účinné. V prírode. (Hm, aj my sme jej súčasťou…) A verím, že vždy účinné aj bude. Murko ma teda potešil. Hovorím mu, počuj, Ty by si mal ísť do Bruselu a ukázať im tam, ako sa riešia niektoré problémy. Jednoznačne a definitívne. Máš viac rozumu, ako my ľudia. Nevieš, čo je politická korektnosť a kým budem žiť, tak Ťa pred ňou budem chrániť. Aby si aspoň ty ostal slobodným tvorom.
P.S.: Dnes počas poobednej siesty zoskočil z lavičky, kde driemal a loveckým mačkovitým spôsobom sa zakrádal pod plotom k susedovmu rybníčku. Všimol si, že sa tam vodou napája ďalší čierny škorcový nájazdník. Škorec mal šťastie a náš kocúr smolu. Chýbalo asi pol metra a opäť by raz zavládol zákon rovnováhy v prírode. Ach mačky, mačky, ako je Vám dobre bez (nie dostatočne múdrych) politikov…