xlorak

V posledných týždňoch pred referendom politikov zalieval studený pot. Ako sme toto vôbec mohli dopustiť? Ako sme na toto vôbec mohli pozabudnúť.? Referendum? A bez nás? Hrôza…! A čo ak by bolo právoplatné? A bez nás? Bez nás? To nie!!! Pre Boha (či, tak moderne, Pre Dolár!, či presnejšie Pre Euro!.., to nie!).

O čom to referendum vlastne bolo? Ach, to nie je podstatné, vôbec nie je podstatné, hrozné na tom je, že BOLO!!! Strach a hrôza! Robo, to Ty si organizoval to referendum? Nie, ja nie. A Jano? Ani on nie! Rado, Béla, či Igor? Nie! Nikto z našich… To je priam zúfalé! Kto, pre Boha (opravujem sa, pre Euro! ) z nás najpovolanejších, z nás, 150 výkvetov rozumu a inteligencie, z nás, ľudom vyvolených a jediných kompetentných nositeľov svetla, slobody, demokracie a iných …cií inicioval toto zasr…dené referendum? Nikto? To vari chcete povedať, že si to dovolili samotní ľudia? Tí? Ľudia? Po 25 rokoch našej spravodlivej vlády si niekto dovolí takúto drzosť trúfalosť a príde si s akýmsi referendom? Bez nášho zvolenia? Súhlasu? Požehnania? Akýsi ľud? Toto sme im ešte nezakázali? Zabudli sme im to zakázať? Ach jaj, asi áno! Ale to nemôžeme nechať iba tak…jasné, že nemôžeme!

Už žiadny hlas zdola, žiadny ľud, či už prostý, alebo spros…teda nie múdry a tobôž už nie akýsi jednoduchý ľud nám tu nebude pretláčať vraj vôľu ľudu! Na to sme tu my, osvietení, vyvolení a povolaní, my predsa vieme najlepšie, aká je vôľa toho ľudu, či čo to tam dolu pod tým naším bratislavským kopcom vôbec je…

Ako začneme, chlapci? Teda, uhm, aby sa nepovedalo, asi aj dievčatká…Tak ako začneme? No, zatiaľ asi tak, že zvýšime hranicu pre počet zozbieraných hlasov, potrebných pre vypísanie referenda. Tie ostatné kroky sú nepodstatné, nejaké percento pre právoplatnosť hore, alebo dole, pche, koho by to zaujímalo, veď až tak ďaleko to už predsa nikdy nepustíme! Zatiaľ budeme trúsiť nevinné reči o tom, ako dobre fungujú niektoré európske štáty, ktoré vôbec nepoznajú inštitút referenda a podobne. (Švajčiarsko nám to kazí, to je pravda, ale na každého psa sa palica nájsť predsa musí, voľačo si vymyslíme. Keď, tak ho nebudeme spomínať. Alebo, a tomu všetci radi uveria, budeme dôvodiť, že sú to vyhadzované peniaze a nejaká vôľa občanov vtedy musí ustúpiť. Veď, predstavte si, 6 miliónov a my sme pri tom neboli. Neboliiiii! Och, to bolííííí!). Keď za 10 rokov z dôvodu zvýšenia hranice Slovensko nezažije žiadne referendum, potichúčky navrhneme zrušenie inštitútu referenda. Veď načo by nám bolo akési referendum, dôkazom jeho neopodstatnenosti je predsa to, že sme ho 10 rokov nepotrebovali! Čo je jasný dôkaz našej všemúdrosti a spravodlivosti našich vlád, no nie?

A … ľudia? Čo? Akí ľudia? Jaj, tí? Ľudia? Dovtedy ich spracujeme tak, že sa k nám budú chodiť učiť odborní experti z celej Európy, ba čoby, z celého celučičkého sveta, ako sa vyrábajú pasívni občania. Veruže tak bude! Spokojnosť bude preveliká. V prvom rade naša, tá je predsa prvoradá. No a v druhom rade bude spokojný aj ľud, že už opäť a tentoraz už navždy sa nebude musieť rozhodovať, (opäť ho nežne vložíme do mäkkého vankúšika socializmu a jednej neomylnej vôle vládnucej skupiny) že to už navždy urobia za neho naše blahorodia, excelencie, výsosti (joj, pardon, tak ďaleko ešte nie sme, prepáčte chlapci a dievčatá, zasníval som sa…všakže…, no, ale vidím, že sa usmievate, takže som nesníval iba sám, vy potvorky), jednoducho my, MY, volení zástupcovia toho, ako sa to… no…aha…ľudu.

A konečne potom budeme môcť dobre spávať. Juchúúúú.